František II. Rákóczi a jeho mince na našom území

František II. Rákóczi

František II. RákócziNarodil sa 27. marca 1676 v Borši - obec na východnom Slovensku. Zomrel 8. aprila 1735 v meste Tekirdag na brehu Marmarského mora ( vtedajšia Osmanská ríša ).
Bol sedmohradské knieža, šarišský župan, vodca najväčšieho stavovského odboja v Uhorsku. Rodové priezvisko si jeho predchodcovia zvolili podľa názvu obce na Zemplíne Rakovce nad Ondavou. (Jeho rodokmeň siaha po otcovej línii do Čiech). Už jeho pradedo Juraj viedol veľké povstanie proti Habsburgovcom. František bol v rokoch 1688 až 1692 na príkaz cisárskeho dvora vychovávaný v nemeckom duchu v českých jezuitských kláštorných  kolégiách - Český Krumlov, Praha, Jindřichov Hradec.
V roku 1694 sa oženil Za manželku si zobral vtedy 15 ročnú kňažnú Šarlotu Amáliu z Hessen-

Rheinfelsu. Manželia spolu žili na Rákociho majetkoch na Šariši. V tomto kraji spoznal svojho budúceho druha, užhorodského župana Mikuláša Berčéniho. Zároveň prišiel do styku s cisárskymi praktikami Viedne, ktoré pacifikovali a využívali Uhorsko oslobodené od Turkov. Roku 1700 bol pre podozrenie z pripravovaného povstania zatknutý, ale z väzenia vo Viedenskom Novom Meste sa mu podarilo v roku 1701 ujsť do Poľska
Rakocziho zastava IINa jar roku 1703 vypuklo v Zátisí povstanie poddaných, ktorého predstavitelia presvedčili Rákócziho aby sa postavil na čelo povstania. Akcia sa potom rozrástla na celonárodný oslobodzovací boj, ku ktorému sa okrem prostého ľudu pridala aj veľká časť šľachty. Povstalci (takzvaní kuruci) využili Vojnu za španielske dedičstvo, do ktorej bola Viedeň práve zainteresovaná, a pomerne rýchlo sa zmocnili väčšiny vtedajšieho Uhorska a Sedmohradska. Rákoci bol v roku 1704 v Belehrade zvolený za knieža a neskôr v Sečanoch  (20.septembra 1705) za hlavného predstaviteľa konfederácie v Uhorsku (na obrázku Rákócziho povstalecká zástava ). V bitke pri Trenčíne v auguste 1708 bola Rákocziho armáda porazená a poddaní stratili záujem slúžiť naďalej v jeho armáde. Odvtedy padala jedna bašta kurucou za druhou, až  dňa 1. mája 1711 sa posledné zbytky kurucov vzdali cisárskej armáde a povstanie bolo skončené.
František II. RákócziKnieža Rákóczi a viacerí jeho druhovia (napr. gróf Berčéni)  neprijali cisárom ponúkanú milosť, zostal ako vodca povstania až do svojej smrti nezmieriteľným nepriateľom Viedne, ešte pred úplným koncom povstania odišli najskôr do Poľska, odtiaľ do Francúzska a po smrti ich podporovateľa Ľudovíta XIV. ( v roku 1715 ) prijali pozvanie tureckého sultána sa usadili v Turecku (Osmanská ríša), kde ako exulanti v zabudnutí zomreli.
Jeho pozostatky sú uložene od roku 1906 v rodinnej krypte v Košiciach, kam ich preniesli z Carihhradu.

Mincovníctvo v časoch povstania:

Rákoci razil aj vlastné mince v mincovniach: Kremnica, Košice, Beira Mar, Mukačevovo. Ako prvý na našom území zaviedol "úverové peniaze" - neboli kryté hodnotou kovu (boli razené z medi).
Jeho  ( 1703 - 1711) menovú sústavu tvorili:

Dukát:
Na averze znak Uhorska - rozpoltený štít so štyrmi brvnami a dvojkrížom. Na reverze letopočet,  Madona s Ježiškom a nápis: PATRONA HUNGARIAE. Tieto dukáty sú veľmi vzácne, obzvlášť kremnický dukát z roku 1707 (v tomto roku cisárske vojská obsadili Kremnicu) - pozor na falza !!!

     Kremnica                                                                                             Beira Mar

Dukát Dukát

1/2 Toliar - Zlatník
Na averze Uhorský znak - rozpoltený štít so štyrmi brvnami. Na reverze: letopočet, značka mincovne, Madona s Ježiškom, nápis: PATRONA HVNG.
     Kremnica                                                                                              Mukačevo

Zlatník Zlatník

XX Poltura
Razené z medi.
Na averze Uhorský znak - rozpoltený štít so štyrmi brvnami, letopočet, značka mincovne. Reverz: Ozdobná kartuša s označením hodnoty (XX), Madona s Ježiškom, napis: PRO LIBERTATE - odtiaľ ľudový názov pre tieto peniaze - "libertáše".
     b.z.                                                                                       Košice

XX poltura
XX poltura

X Poltura
Razené z medi. Na averze Uhorský znak - rozpoltený štít so štyrmi brvnami, letopočet, značka mincovne. Reverz: Ozdobná kartuša s označením hodnoty (X),  napis: PRO LIBERTATE - odtiaľ ľudový názov pre tieto peniaze - "libertáše".
    b.z.                                                                                        Mukačevo

X Poltura
Mukačevo

Poltura
Razené z medi (niekoľko málo kusov bolo vyrazených aj zo striebra - vzácne). Na averze Uhorský znak - rozpoltený štít so štyrmi brvnami, letopočet, značka mincovne, označenie hodnoty POLTURA. Reverz: Madona s Ježiškom, nápis PATRONA HUNGARIAE.
    Kremnica                                                                                      Košice

Poltura
Poltura

Kontramarka.

Kontramarka Povstalecký snem v roku 1707 na území dnešného Maďarska v meste Onód ( Boršanská župa ) medzi iným rozhodol aj kontramarkovaní XX a X poltúr. Kontramarka - značka mala  obraz Madony. Košická mincovňa dávala na mince dve kontramarky, mincovňa Kremnica - iba jednu. Kontramarka v podstate znamenala devalvaciu ( XX poltura s kontramarkou mala hodnotu X poltury).
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Chválim. Zaujímavé a poučné.

Chválim. Zaujímavé a poučné. Jediné čo mi chýba sú odkazy na literaturu.
Ander